Ak človek nie je v dobrej psychickej pohode a zároveň zanedbáva vykonávanie činností príjemného charakteru, ako sú oddych, relax, zábava, skrátka duševnú potravu, je donútený siahnuť, kvôli vyváženiu vnútornej energie a zachovaniu svojej schopnosti byť funkčný, po stimulátoroch. Rovnaký stav nastáva vtedy, keď je organizmus dlhodobo preťažovaný povinnosťami.

Buďme však realisti. Sem tam kávička, alebo pohárik na trávenie, či na povzbudenie nikoho nezabije. Nikto nie je svätý, ani my. Ak sa však v dostatočnej miere sústredíme na uspokojovanie potrieb duševnej potravy, najmä relaxu, nebudeme pociťovať takéto nutkania.

Človek by sa mal snažiť dať si svoju psychiku do takého stavu, aby minimálne podliehal zvodom stimulátorov a aby sa mu ich prijímanie (mnohokrát sú len zhmotnením potreby rituálov a hanblivosť realizovať ich v pozitívnej sfére) nestalo zvykom. Dávať si pozor, aby sa mu jedlo nestalo vášňou či náhradou za deficity v psychike, čo skôr či neskôr smeruje ku konzumácii nadbytočných kalórií a aby dokázal udržať svoje telo v pohybe, najlepšie pravidelným ranným rozhýbaním.